Ak svoju záhradu nevyužívate iba na okrasu, prínos skleníka určite oceníte. Kvalitný skleník predlžuje obdobie pestovania. Prvá úroda prichádza oveľa skôr a ukončenie sezóny je, aj pri tzv. studenom pestovaní, posunuté až do poklesu vonkajšej teploty na -1, pri bezvetrí aj -2 až -3°C. Vďaka skleníku si plody záhrady užijete skôr a dlhšie.
Predĺženie sezóny nie je jediná výhoda
Okrem predĺženia pestovateľského obdobia sú nesporné aj vyššie výnosy z metra štvorcového pestovanej plochy počas sezóny. Natália Zamkovská z firmy Kerzam vysvetľuje: „Plody sú väčšie, chutnejšie, šťavnatejšie, a tým aj atraktívnejšie. Na rozdiel od pestovania vonku (na poli), v skleníku nám vietor nič nepoláme, dážď nič nepremočí, takže úspech v dopestovaní úrody je len minimálne ovplyvnený počasím.“ Svoje výhody však skleník poskytne len pri správnom využívaní. Nový majiteľ skleníka bez dostatočných skúseností a vedomostí, nevedome môže spôsobiť, že prvé nesprávne kroky mu v budúcnosti zbytočne spôsobia sklamanie. Preto je vhodné postupovať správne.
Umiestnenie skleníka
Skleník by mal byť prirodzene umiestnený na čo najviac osvetlenom, slnečnom mieste. Ak v záhradke nemáme také ideálne miesto, kde by od skorého rána, až do neskorého večera svietilo slnko, umiestnime skleník tak, aby bol osvetlený najmä z rána. Dôvod vysvetľuje Natália Zamkovská : „Po noci sú rastlinky vlhké, zarosené a preto je dobré, keď nám do skleníka čím skôr začne svietiť slnko. Rastlinky sa skôr usušia a po studenej noci sa skoršie prehreje aj vzduch na optimálnu teplotu. Týmto spôsobom preventívne zamedzujeme tvorbe plesní.“ Keď máme skleník na slnečnom mieste, tak ho zatvárame pri západe slnka, ale iba vtedy, keď očakávame studenú noc. (Pod 13 -15°C, čo je zvyčajne na jar a na jeseň.) Ak sú nočné teploty medzi 15 a 19°C, dvierka zatvárame navečer pri zotmievaní, čo je o niečo neskôr ako západ slnka. Pri nočných teplotách nad 19-20°C ich už nezatvárame vôbec.
Veľkosť skleníka
Efektivita skleníka sa mení aj vzhľadom k jeho veľkosti. Pritom nie je určujúci iba priestor, ktorý máme k dispozícii na umiestnenie skleníka. „Lepšie výsledky dosiahneme v skleníkoch vyšších a kratších ako v dlhých, nízkych a úzkych tuneloch. Bežnými pomôckami sa stávajú automatické otvárače, kvapôčková závlaha, alebo netkané textílie zabraňujúce rastu buriny,“ hovorí Natália Zamkovská z firmy Kerzam. Doplnky do skleníka si môžete dokúpiť v ďalších rokoch po výstavbe skleníka.
Akú zem do skleníka?
Môžeme mať ten najkvalitnejší skleník na svete, ale o kvalite rastlín aj plodov bude aj tak v konečnom dôsledku rozhodovať zem. Vyžaduje si hlina v skleníku špeciálne zloženie?
Tmavú zem lepšie zohrejú slnečné lúče. Túto vlastnosť oceníme najmä na jar, keď nám to urýchli termín výsadby. Aj v lete pri polievaní studenšou vodou nám tmavšia zem zabezpečí jej rýchlejšie zohriatie. „Ideálna zem je snom každého záhradkára,“ hovorí . Natália Zamkovská z firmy Kerzam a dodáva, že pri snahe zlepšiť si tú našu sa môžeme dopustiť niekoľkých, ťažko napraviteľných chýb. Nedostatočné vedomosti našich predchodcov vytvorili mýtus, že v sklenníkoc treba často meniť zem. Dnes je už jasné, že opatrným a uvedomelým prístupom môžeme dosiahnuť stav, že zem nebudeme musieť meniť vôbec. To sa dá dosiahnuť použitím správneho hnojiva, kompostu a rašeliny.
Ako predísť zasoleniu pôdy
Používaním nekvalitných hnojív vzniká najznámejší efekt zasoľovanie. Chráňme sa preto pred hnojivami ako je draselná soľ a inými prípravkami, v ktorých zložení nájdeme soľ, chlór, chlorid a podobne. Zasoľovanie vzniká aj polievaním tvrdou vodou zo studní. Studničná voda mení pôdnu reakciu na zásaditú. Naopak dažďová voda pôdu skysľuje. Vodu treba pravidelne meniť. Dôvody vysvetľuje Natália Zamkovská: „Dlhodobým polievaním len jednou, alebo len druhou vodou môžeme nežiaduco zmeniť PH našej pôdy.
Pozor na kompost
Kompost nám priaznivo ovplyvňuje štruktúru a výživnosť pôdy, ale kompost môže obsahovať aj nebezpečné plesne a iné choroby, ktoré by mohli infikovať pôdu v skleníku. Do skleníka napríklad môžeme použiť kompost z pokoseného trávnika. K tomu môžeme pridať hrach, špenát, šalát a iné zdravé zvyšky rastlín, ktoré sú vhodné aj na zelené hnojenie. Najlepšie z prvej polovice vegetačného obdobia, keď ešte nie sú všeobecne rozšírené plesne. Nedávajme tam zvyšky rajčiakov, uhoriek, zemiakov a iné rastliny, ktoré chronicky trpia plesňovými chorobami, ani ak sú na oko zdravé. Maštaľný hnoj, podobne ako kompost, musí byť dokonale vyzretý. Nedostatok kompostu a hnoja čiastočne nahradíme rašelinou a humátmi (Darina, Humix a pod.). Priemyselné hnojivá obsahujúce najmä N, P, K, Mg, Ca sú najlepšie také, ktoré sú vhodné aj na listovú výživu (Ferticare, Poly feed, Osmocote a pod.). Sú to také hnojivá, ktoré rastliny príjmu a nezostane po nich v pôde odpad. O používaní týchto, ale aj iných, čím ďalej tým viac kvalitnejších hnojív sa dočítate v odbornej literatúre, alebo sa poraďte s odborníkom. Každé hnojivo je potrebné zriediť s dostatočným množstvom vody, alebo dobre premiešať so zemou. Inak sa môže stať, že jeden koreň bude popálený od prebytku a iný bude trpieť nedostatkom.
